V piatok 17. marca uplynie 150 rokov od narodenia Michala Guhra, lekára,
priekopníka klimatoterapie, priekopníka a propagátora lyžovania i
sánkovania, prezidenta mnohých športových a kultúrnych združení, veľkého
priateľa hôr a nepriateľa chorôb.
Michal Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove ako potomok
starobylej spišskej rodiny. Jeho otec bol zámožný roľník a jeden zo
zakladateľov Tatranskej Polianky. Prvé štyri triedy gymnázia absolvoval v
Kežmarku, vyššie triedy v Rimavskej Sobote, kde si osvojil maďarský
jazyk. Štúdium medicíny ukončil v roku 1895 na univerzite v Budapešti.
Po získaní diplomu pôsobil jeden rok vo Viedni ako vojenský posádkový
lekár a ďalší rok bol lekárom v meste Berehovo v Zakarpatskej oblasti na
západe Ukrajiny, aby potom od roku 1897 natrvalo zasvätil svoj život
Tatrám. Prvé klimatické sanatórium založil v Tatranskej Polianke v roku
1902.
Michal Guhr okamžite spoznal veľký význam zimných pobytov v Tatrách tak
pre šport, ako aj pre liečbu. Zameral sa najmä na Graves-Basedowovu
chorobu (autoimunitná choroba štítnej žľazy). Aj vďaka jeho postupom a
výskumu sa neskôr stal priekopníkom pri liečbe tohto ochorenia. Svojich
pacientov liečil na vtedajšie obdobie dosť netradičným spôsobom, pretože
ich "vyhnal" von na lyže a nútil ich športovať.
Medzi prvými zaviedol celoročnú sezónu pre pacientov i pre športovcov k
čomu ho viedla vášeň pre lyžovanie, ktorému sa naučil v roku 1901 v
Davose. Neskôr sa v Rakúsku zúčastnil na lyžiarskom kurze a v roku 1908
navštívil Švédsko, aby sa oboznámil so severskou technikou.
Venoval sa aktivitám v oblasti cestovného ruchu, turistiky, horolezectva
a lyžovania. Prvý verejný kurz vo Vysokých Tatrách usporiadal a osobne
viedol v roku 1910. O rok neskôr zorganizoval v spolupráci s Uhorským
lyžiarskym klubom prvé medzinárodné preteky Zjazdové behy a skoky na
mostíku.
Ako funkcionár bol delegátom Zväzu lyžiarov Československa na prvých
troch zimných olympijských hrách (ZOH) v roku 1924 vo francúzskom
alpskom mestečku Chamonix, v roku 1928 vo švajčiarskom stredisku St.
Moritz a v roku 1932 na americkom kontinente v mestečku Lake Placid.
Ako jediný zástupca Československa sa zúčastnil v roku 1928 v St. Moritz
na založení Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS) a vo
svojej domovine ho zvolili za predsedu organizácie spišských lekárov.
Pozornosť venoval aj sánkarskému športu. V roku 1907 nechal upraviť
cestu k Sliezskemu domu na 3200 m dlhú sánkarskú dráhu rekreačného typu.
O 55 rokov ju prestavali na 4 km dlhú sánkarskú a bobovú dráhu, na
ktorej sa konali aj medzinárodné súťaže.
Od začiatku svojho tatranského pôsobenia sa Michal Guhr aktívne podieľal
tiež na činnosti dobrovoľnej horskej záchrannej služby. V roku 1913
vytvoril Tatranské dobrovoľné záchranné združenie, ktoré až do jeho
úradného rozpustenia v roku 1919 aj viedol.
Ako predseda Karpatského spolku sa zaslúžil o výstavbu Bilíkovej (pôvodne Guhrovej) chaty na Hrebienku.
Priekopník a propagátor lyžovania Michal Guhr zomrel v nemocnici v
Spišskej Sobote na následky sepsy 23. augusta 1933 vo veku 60 rokov.
Od roku 2002 organizuje TJ TATRAN Gerlachov preteky na kolieskových
lyžiach - Memoriál Dr. Michala Guhra. Zuzana Kollárová vydala v roku
2015 knihu Dr. Michal Guhr - lekár srdca a duše a v sanatóriu v
Tatranskej Polianke otvorili 8. októbra 2019 pamätnú izbu Dr. Guhra,
ktorý sa veľkou mierou pričinil o vznik tohto liečebného zariadenia
nesúce jeho meno.